Biela mágia

Samhain - 31. október

Samhain

Samhain je názov keltského sviatku, ktorý sa oslavuje v noci z 31. októbra na 1. novembra. Nastávajú zahmlené rána a príchod zimy sa nedá zastaviť. Príroda sa ukladá na zimný spánok. Čas, v ktorom si treba doriešiť svoj vzťah k mŕtvym. Treba pospomínať, posmútiť, ale pustiť ich späť. Samhain sa preto stal sviatkom ríše mŕtvych - alebo tiež sviatkom duchov…

Posledným októbrovým dňom končí obdobie plodnosti a začína zima. Všetko okolo nás sa spomaľuje a počasie sa rýchlo mení. Prichádza čas mrazov a nepohody. Zdá sa, že príroda umiera. Je tiež ťažké rozoznať, čo je živé a čo mŕtve. Opona tajomstiev sa zdvíha a svety živých a mŕtvych sa prepojujú. Bohyňa Hekaté, stará múdra babica, ktorá vládne podsvetiu, vystupuje na povrch zeme, aby nám poodhalila svoje tajomstvá. V rade za ňou prichádzajú tí, ktorých sme už dávno oplakali, a prinášajú nám svoje posolstvá. Čas smrti prevzal svoju vládu. Nie je však trúchlivý ani desivý. Prináša múdrosť, útechu, vieru a silu pre ďalší život. Život je nekonečný. Koleso roku sa začína znovu točiť.

Bohyňa Hekaté sa pohybuje na temných, odľahlých miestach. So svetom ju spájajú sovy. Títo nočný vtáci sú jej poslami. Preto sa sovy najhlasnejšie ozývajú v novembri. Nosia správy svojej pani a ona im za to predáva svoju múdrosť. V tento čas sedáva bohyňa veľmi často u vŕby a zapletá do jej vetví zlých duchov. Vŕba je Hekatiným stromom, preto má v sebe kúzlo a silu, ktorá dokáže chrániť. Najobľúbenejším jedlom bohyne sú vajcia, ktoré v sebe skrývajú tajomstvá, a ryby, ktoré veľa vidia, ale nič nemôžu prezradiť.

Počas Samhainu živí myslia na svojich zomrelých, ktorých Hekaté priviedla. Vo všetkých oknách horí sviečka, aby mŕtvy našli cestu domov. Na prahy domov sa pokladajú koláče s jablkami a orechami. Vzácnych hostí bude treba pohostiť. Do okien a na prahy sa kladú vŕbové prúty, aby sa do nich zaplietli zlí a nežiaduci duchovia.

Na okno vedľa sviečky si každý človek položí malý kameň, ktorý si predtým sám našiel. Kamienok vás spojí so zemou a nedovolí vám odísť na druhý breh. V noci ho vhodíte do ohňa, a tým dáte Hekaté najavo, že tu chcete zostať celý nasledujúci rok.

Pôvodne keltský sviatok bol ale Kresťanskou cirkvou potlačený a akousi náhradou nám zostal sviatok „PAMIATKA ZOSNULÝCH", u nás často používaný výraz „DUŠIČKY". Dušičky si u nás pripomíname 2. novembra, teda deň po Sviatku všetkých svätých.

V období SAMHAINU - DUŠIČIEK navštevujeme cintoríny, zapaľujeme sviečky na hroboch svojich blízkych alebo aj doma (na okne či pri fotografii blízkej osoby). Sviečky majú v tento čas aj inú funkciu, ako len estetickú. Slúžia ako symbol poďakovania a prejavenia úcty k mŕtvym, ako „pouličné lampy" na cestu k vám a zase späť, ich plameň nám môže sprostredkovať jemnú komunikáciu s "druhou stranou”.

Foto © claffra http://www.fotolia.de I pmalenky

Imbolc (Hromnice 1. február)

Imbolc (Hromnice)

Počas čarodejníckeho roka oslavujeme 4 veľké sabaty (Imbolc, Beltane, Lugnasadh, Samain) 4 malé sabaty (Jarná a jesenná rovnodennosť a letný a zimný slnovrat) a 13 esbatov, teda nocí kedy je spln.

Imbolc je jeden z ôsmich pohanských sviatkov, ktorý je zasvätený keltskej bohyni Brighid a tradične sa oslavuje prvého, prípadne okolo 1. februára, ale už musia kvitnúť snežienky.

Tento sviatok je sviatkom svetiel (ohňa, či sviečok - ktoré sa vyrábajú práve teraz, tzv. hromničky) a značí dobu, kedy zima začne pomaly strácať svoju silu a dá priestor slnečnému bohu - dominanciu preberá letná časť roka. Taktiež sa viaže k mlieku a všetkému čo s tým súvisí, (rodia sa jahňatá) a preto aj jedlá v týchto dňoch sú zamerané na mliečne potraviny.

V týchto časoch sa aj dosť veštilo - z kamienkov, vodných hladín a lesklých predmetov vôbec. Okrem toho, na tento sviatok sa viaže aj na chápanie času, ktorý je v našich očiach často krát lineárny a naša predstava o ňom je veľmi jednoduchá: plynie od začiatku po našu smrť. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, že čas je skôr cyklický, mnoho vecí sa opakuje a dáva nám príležitosť učiť sa a rásť.

Tento sviatok je vhodný čas aj na meditácie a regresy a časom vhodným na predsavzatia do Nového roku.

Sviatok svetiel, ohňa, ženstva, uzdravenia a inšpirácie. Symboly zimy sa spaľujú v ohni. Pramenitá voda sa varila v kotlíku a keď vychladla omývala sa ňou tvár. Mala vraj schopnosť zmeniť zimnú starenu na jarnú pannu. Patrónkou tohto sviatku je jarná severská bohyňa Brighid, patrónka kováčov a liečiteľov. Ľudia plietli tzv. korune svetla – kruh zo sviečok, jarabiny a myrhy. Rimania túto noc zasväcovali Venuši, kedy ľudia zapaľovali sviečky v dome, vynášali von pochodne. Aj dnes sa tento sviatok oslavuje, i keď možno jednoduchšie – zapálením krbu či sviečok v každej miestnosti domu.

Foto: © Pleasureofart - Istockphoto.com I pmalenky