Najdôležitejšie pravidlo každého orákula: Nechajte pýtajúceho sa, nech ťahá a vykladá čo najviac sám.

Pravdepodobne najhlbšie zakorenený záujem v ľuďoch je záujem o budúcnosť. Bez ohľadu na to, na akú éru alebo kultúru sa pozriete, všade boli a aj sú rôzne typy ľudí, ktorých najväčším prianím je vedieť predpovedať budúcnosť. Nezáleží na tom, či táto túžba pochádza zo strachu, že urobíme závažné chyby, alebo z iných pozemských motívov.

Už aj v písaných dejinách nájdeme veľké množstvo príkladov, v ktorých ľudia pred vojnou, sobášom alebo iným dôležitým rozhodnutím konzultovali a radili sa s jasnovidcami, liečiteľmi, šamankami či čarodejnicami (pre ilustráciu uvádzame len zopár takých povolaní). Mnohí členovia štátu, cirkvi a obyvateľstva sa znova a znova pokúšajú za prírodnými úkazmi či rozumovými poznatkami hľadať zákony univerza, aby si tak zabezpečili výhody.

Predpokladajme, že aspoň niektorí mimoriadne múdri ľudia majú schopnosť vidieť budúcnosť. Aj tak stále ostáva otvorená otázka, či dané udalosti predstavujú budúcnosť takú, aká by nastala, keby o nej pýtajúci sa nič nevedel, alebo či by sa takto zjavená budúcnosť odohrala bez ohľadu na konanie pýtajúceho sa.

Ak vychádzame najskôr z druhej tézy, veľmi rýchlo prídeme na to, že by bol v tomto prípade pohľad do budúcnosti takmer zbytočný, keďže by sa na nej aj tak nedalo nič meniť.

Na problém však narazíme aj pri prvej hypotéze. Ak je totiž pýtajúci sa schopný podľa vlastného uváženia meniť budúcnosť, ktorú predtým spoznal, nemali by sa predsa nepríjemné veci vôbec stávať. A minimálne v takýchto prípadoch by predpovede jasnovidca napokon vyzerali ako nesprávne.

Takže, čo nám prináša výklad budúcnosti a orákulum?

Prinajmenšom tí, ktorí pochopili výklad budúcnosti ako pomoc na ceste svojho vlastného, individuálneho rozvoja, môžu v tomto vývoji cielene napredovať. Za predpokladu, že každý človek sa vyvíja na základe svojich skúseností, čo umožňuje nahliadnuť do budúcnosti podľa skúseností, ktoré nadobudol v tomto živote.

Človek, ktorý zistí, aké skúsenosti ešte musí zažiť pre svoj ďalší rozvoj, sa im síce nemôže vyhnúť, ale môže ich prežiť na inej úrovni a sám im dať formu. V praxi to vyzerá takto: Keď vo svojej budúcnosti uvidí ťažkú chorobu, neznamená to nič iné, ako to, že sa má vysporiadať s otázkami ako zdravý životný štýl, uvedomelé správanie, spoznanie vlastnej hodnoty, bolesť a iné skúsenosti. Ak človek tieto zážitky vezme do úvahy vopred, napríklad tak, že ich ešte pred začiatkom zjavenej choroby prežije a prekoná na duchovnej úrovni, neskôr ich už nepotrebuje zažiť vo fyzickom svete a vytvára tým voľný priestor pre tie skúsenosti, ktoré by inak musel absolvovať v živote neskôr.

Máte problém alebo potrebujete pomoc? TU nás môžete kontaktovať!