Ľúbostná mágia

Druhou otázkou, ktorú si musíš položiť, je: má to vôbec zmysel? Alebo je to negatívne? Ak niekoho naozaj miluješ, musíš mu dovoliť kráčať jeho vlastnou cestou – aj keď to bolí. Aj keď túžiš získať svojho bývalého partnera späť, uvedomíš si svoje chyby a chceš na sebe pracovať, potrebuješ vnútornú slobodu a nelipnutie.

Problém nastáva vtedy, keď niečo chceš až príliš – začneš byť napätý, strácaš ľahkosť a tvoje správanie prestáva byť prirodzené.

Nezáleží na tom, či ide o peniaze, prácu alebo čokoľvek iné – ak sa na niečo upneš až príliš, zväzuješ sa a brániš si v prirodzenom prúde života.

Je dobré mať túžby a ciele – osobné aj materiálne. Bez nich by si možno nemal dôvod ráno vstať. No každý cieľ prinesie ďalších desať, ktoré si myslíš, že musíš dosiahnuť, aby si bol šťastný. A práve v tom spočíva ilúzia.

S vnútorným pokojom a uvoľnenosťou máš oveľa väčšiu šancu získať bývalého partnera späť. Ak si však povieš: „Bez neho/nej už nebudem nikdy šťastný,“ uzatváraš sa a sám si staviaš prekážky. Nikto by nemal byť zodpovedný za šťastie niekoho iného.

Jednou z najväčších chýb je veriť, že na to, aby si bol šťastný, musíš najprv niečo dosiahnuť. V skutočnosti je to len večnosť, čo prináša pravé šťastie – pretože sme večné bytosti.

Pekným príkladom je pracovný pohovor. Ak si povieš: „Túto prácu musím získať za každú cenu,“ začneš pôsobiť kŕčovito. Možno sa usmievaš, ale druhá strana cíti napätie. Ak si však povieš: „Dám do toho všetko, ale rozhodnutie prijmem s pokojom,“ zostávaš prirodzený a otvorený – a to sa cíti.

Ráma povedal, že chce zostať v lese – že je to jeho dharma, cesta, ktorou má ísť. Jeho brat síce od mudrca dostal za pravdu, no musel prijať rozhodnutie svojho brata. Dohodli sa, že brat bude presne 12 rokov kráľom a Ráma sa presne v ten deň po 12 rokoch vráti. Ak by sa nevrátil, brat by si vzal život, pretože nechcel byť kráľom. A Ráma to prijal.

Ak niekoho naozaj miluješ, musíš mu darovať slobodu. A ak sa rozhodne zničiť sám seba, musíš mu dovoliť, aby si prešiel aj touto cestou. Znamená to: najprv musíš dať slobodu.

Rád by som predstavil jeden príbeh z hinduizmu z knihy Rámájana, ktorý túto pravdu krásne ilustruje.

Ráma musel na 12 rokov odísť do vyhnanstva do lesov. Mal sa stať následníkom trónu po svojom otcovi a všetok ľud – jeho vlastný aj susedné kráľovstvá – si to prial. No kráľ, oklamaný jednou zo svojich žien, bol nútený poslať Rámu preč. Aj keď ho to zlomilo a zomrel na žiaľ, sľub musel byť splnený.

Ráma bol už v lese, keď za ním prišiel jeho brat so skupinou poddaných. Povedali mu, že ho po otcovej smrti chcú priviesť späť a korunovať ho za kráľa, že ho všetci milujú čistou láskou – a práve preto sa musí vrátiť.

Obaja bratia sa rozhodli osloviť prítomného mudrca, aby rozhodol, čo je vyššie: láska alebo dharma – božské zákony. Po meditácii múdry muž povedal: „Láska je najvyšší princíp. Stojí nad dharmou a nad všetkým ostatným, pretože láska je bod, z ktorého všetko vychádza. Ak ide o skutočne čistú lásku, aj Boh je ochotný zmeniť svoje zákony. ALE: čistá láska si nikdy nič nenárokuje. Ak naozaj miluješ svojho brata, choď za ním spolu so všetkými, ktorí ho vraj milujú čistou láskou, a opýtaj sa ho, čo chce. A ako dôkaz tejto lásky musíš prijať jeho vôľu."

Ráma však odpovedal: „To, že som v týchto lesoch, má hlbší zmysel. Môj otec bol len nástrojom v Božích rukách – a preto sa toto vyhnanstvo muselo udiať. Existuje vyšší zákon." Tento zákon, nazývaný dharma, je podobný Desatoru v Biblii. Dharma je princíp správneho konania, ktorý stojí nad všetkým – a podľa Rámu je teraz jeho dharma žiť v lese, po boku svojej manželky a brata.

Jeho brat na to povedal: „Čistá láska je najvyšší princíp – stojí nad všetkým. Aj keď dharma prikazuje byť v exile, láska stojí vyššie – a preto sa musíš vrátiť."