Magické sviatky

Samhain je starobylý keltský sviatok, ktorý sa oslavuje v noci z 31. októbra na 1. novembra. Je to čas, keď nastávajú zahmlené rána, dni sa skracujú a príchod zimy sa už nedá zastaviť. Príroda sa pomaly ukladá na zimný spánok a vo vzduchu cítiť jemný chlad. Je to chvíľa, keď by sme si mali doriešiť svoj vzťah k tým, ktorí už odišli. Spomenúť si na nich, uctiť ich pamiatku – a potom ich nechať pokojne odísť späť do ich sveta. Samhain sa preto stal sviatkom ríše mŕtvych – alebo aj sviatkom duchov, kedy je hranica medzi svetom živých a mŕtvych najtenšia.

Posledným októbrovým dňom sa končí obdobie hojnosti a začína vláda zimy. Všetko okolo nás sa spomaľuje a počasie sa rýchlo mení. Prichádzajú mrazy, sychravé dni a pocit, akoby príroda odpočívala v tichu. Je ťažké rozoznať, čo je ešte živé a čo už patrí smrti. Opona tajomstiev sa zdvíha a oba svety sa na krátku chvíľu prelínajú. Bohyňa Hekaté, stará múdra strážkyňa podsvetia, vystupuje na povrch zeme, aby nám poodhalila svoje dávne tajomstvá. Spolu s ňou prichádzajú duše, ktoré sme už oplakali – a prinášajú nám svoje tiché posolstvá. Čas smrti preberá vládu, no nie je chladný ani desivý. Prináša múdrosť, útechu, vieru a silu pre ďalšie obdobie. Život je nekonečný a koleso roka sa opäť začína otáčať.

Bohyňa Hekaté prebýva na temných, odľahlých miestach. So svetom živých ju spájajú sovy – jej verní poslovia. Najhlasnejšie sa ozývajú práve v novembri, keď prinášajú správy svojej pani, a ona im za to odovzdáva múdrosť. V tomto období sedáva často pri starej vŕbe, kde do jej vetiev zapletá zlých duchov. Vŕba je stromom Hekaté – má v sebe kúzlo a silu ochrany. Najobľúbenejším jedlom bohyne sú vajcia, ukrývajúce v sebe tajomstvá zrodu, a ryby, ktoré vidia mnohé, no mlčia.

Počas Samhainu živí myslia na svojich zomrelých, ktorých Hekaté priviedla bližšie. V každom okne horí sviečka, aby duše našli cestu domov. Na prahy sa kladú koláče s jablkami a orechami, aby bolo možné hostiť vzácnych návštevníkov z druhého sveta. Vŕbové prúty na prahoch a pri oknách zachytávajú nežiaducich duchov, ktorí by chceli prekročiť hranicu bez pozvania.

Vedľa sviečky si každý položí malý kameň, nájdený vlastnou rukou. Ten spája človeka so zemou a bráni mu odísť na druhý breh.

Keď noc pokryje krajinu, kamienok sa vhodí do ohňa – tým dávame Hekaté najavo, že chceme zostať medzi živými aj počas nasledujúceho roka.

Pôvodne keltský sviatok Samhain bol Kresťanskou cirkvou potlačený. Jeho ozvenou sa stal sviatok „Pamiatka zosnulých“, u nás známy aj ako „Dušičky“. Pripomíname si ich 2. novembra, deň po Sviatku všetkých svätých.

V období Samhainu – Dušičiek navštevujeme cintoríny, zapaľujeme sviečky na hroboch i doma – na oknách či pri fotografiách blízkych. Sviečky v tento čas neslúžia len ako estetický symbol. Sú svetlom v tme, poďakovaním, prejavom úcty, ale aj „lampami na ceste“ pre duše, ktoré nás chcú navštíviť – a potom opäť bezpečne odísť. Ich plameň môže byť mostom pre jemnú komunikáciu s „druhou stranou“.

25. október 2013: Samhain