Samhain - 31. október
Posledným októbrovým dňom končí obdobie plodnosti a začína zima. Všetko okolo nás sa spomaľuje a počasie sa rýchlo mení. Prichádza čas mrazov a nepohody. Zdá sa, že príroda umiera. Je tiež ťažké rozoznať, čo je živé a čo mŕtve. Opona tajomstiev sa zdvíha a svety živých a mŕtvych sa prepojujú. Bohyňa Hekaté, stará múdra babica, ktorá vládne podsvetiu, vystupuje na povrch zeme, aby nám poodhalila svoje tajomstvá. V rade za ňou prichádzajú tí, ktorých sme už dávno oplakali, a prinášajú nám svoje posolstvá. Čas smrti prevzal svoju vládu. Nie je však trúchlivý ani desivý. Prináša múdrosť, útechu, vieru a silu pre ďalší život. Život je nekonečný. Koleso roku sa začína znovu točiť.
Bohyňa Hekaté sa pohybuje na temných, odľahlých miestach. So svetom ju spájajú sovy. Títo nočný vtáci sú jej poslami. Preto sa sovy najhlasnejšie ozývajú v novembri. Nosia správy svojej pani a ona im za to predáva svoju múdrosť. V tento čas sedáva bohyňa veľmi často u vŕby a zapletá do jej vetví zlých duchov. Vŕba je Hekatiným stromom, preto má v sebe kúzlo a silu, ktorá dokáže chrániť. Najobľúbenejším jedlom bohyne sú vajcia, ktoré v sebe skrývajú tajomstvá, a ryby, ktoré veľa vidia, ale nič nemôžu prezradiť.
Počas Samhainu živí myslia na svojich zomrelých, ktorých Hekaté priviedla. Vo všetkých oknách horí sviečka, aby mŕtvy našli cestu domov. Na prahy domov sa pokladajú koláče s jablkami a orechami. Vzácnych hostí bude treba pohostiť. Do okien a na prahy sa kladú vŕbové prúty, aby sa do nich zaplietli zlí a nežiaduci duchovia.
Na okno vedľa sviečky si každý človek položí malý kameň, ktorý si predtým sám našiel. Kamienok vás spojí so zemou a nedovolí vám odísť na druhý breh. V noci ho vhodíte do ohňa, a tým dáte Hekaté najavo, že tu chcete zostať celý nasledujúci rok.
Pôvodne keltský sviatok bol ale Kresťanskou cirkvou potlačený a akousi náhradou nám zostal sviatok „PAMIATKA ZOSNULÝCH", u nás často používaný výraz „DUŠIČKY". Dušičky si u nás pripomíname 2. novembra, teda deň po Sviatku všetkých svätých.
V období SAMHAINU - DUŠIČIEK navštevujeme cintoríny, zapaľujeme sviečky na hroboch svojich blízkych alebo aj doma (na okne či pri fotografii blízkej osoby). Sviečky majú v tento čas aj inú funkciu, ako len estetickú. Slúžia ako symbol poďakovania a prejavenia úcty k mŕtvym, ako „pouličné lampy" na cestu k vám a zase späť, ich plameň nám môže sprostredkovať jemnú komunikáciu s "druhou stranou”.
Foto © claffra http://www.fotolia.de I pmalenky